Zamestnanie obyvateľov
Spôsob života, získavanie obživy a zamestnanie obyvateľov určovali predovšetkým prírodné podmienky kraja. Zamestnanie predkov tejto obce súviselo po stáročia s lesným hospodárením a s výrubom a klčovaním lesa, čím získavali pôdu na hospodárenie a drevo na kúrenie a stavbu obydlí. Obživu si zabezpečovali poľnohospodárstvom – pestovaním plodín a chovom dobytka a oviec. Pred prvou svetovou vojnou mali v obci do 600 kusov oviec, preto mala obec aj vlastný košiar. Napomáhal aj lov rýb na rieke Poprad. Tí, ktorých poľnohospodárstvo neuživilo, sa dávali najímať na práce na veľkostatkoch – vo Veľkej Lomnici, Kežmarku a Ľubici, v Župčanoch a v Plavnici. V neskoršom období sa začali venovať ovocinárstvu a chovu včiel.
Pre zabezpečenie ľudového odevu sa museli venovať domáckej výrobe plátna, súkna z ovčej vlny a spracovaniu koží a kožušín. Fungoval tu mlyn, píla a valchy, gazdovia sa venovali výrobe kolies a šindľov. Každý gazda sa usiloval byť sebestačný a robil si tie najpotrebnejšie predmety pre domácnosť a hospodárstvo sám. Ešte pred l. svetovou vojnou bolo v obci 7 – 8 drotárov, ktorí vandrovali za prácou po celom Rakúsko – Uhorsku. Lepší gazdovia, ktorí mali konský záprah, si pomáhali furmančením alebo vozením ľudí k vlakom do Podolínca a Orlova. Vo väčšom rozsahu sa na dopravu a prácu na poli využíval ťažný hovädzí dobytok, najmä voly a neskôr kravy. Cez rieku Poprad, ktorá je aj štátnou hranicou s Poľskom, chodili obyvatelia obce v dávnych časoch na jarmoky do Muszyny a Żegiestówa. Prepravovali sa na plti (pvti) a člne (čovňi). Plť bola zhotovená z okrúhlych driev a na bokoch mala zábradlie. Na dvoch miestach bola prichytená o drôt, ktorý bol položený naprieč rieky a upevnený na oboch brehoch. Naprieč toku ju posúvali pomocou žrdí, odrazom od dna rieky. Prevážali na nej ľudí aj dobytok. Čln bol vydlabaný z jedného kusa dreva a vošlo doň 5 – 6 osôb. Z Poľska si privážali krúpy, ryžu, petrolej, soľ a lieh (špiritus).
Počas leta sa venovali pestovaniu ľanu. Zrelý ľan vytrhali aj s korienkami a namáčali na tri týždne do močidla. Potom ho museli na slnku alebo v chlebovej peci vysušiť, aby ho mohli ďalej spracovať. Lámali na trlici a česali (na poterački a česački), kým ho pripravili na pradenie. Spradené nite namotávali na motovidle, potom vyvárali v popole z dreva, aby sa vybielili. Takto upravenú priadzu pretočili na cievky (faľfi), z ktorých na snovadlách natočili osnovu a natiahli na krosná. Z hrubého vlákna natkali hrubé (zribné) plátno, zo stredne hrubého (pačisné) a najtenšie plátno natkali z najkvalitnejšieho vlákna. Všetky náradia potrebné na spracovanie ľanu si muži vyrábali sami.
